Situácia na Slovensku sa počas všetkých vlád po roku 1989 postupne zhoršovala a tento trend pokračuje dodnes. Rozdiel medzi jednotlivými vládami je len v tom, akou rýchlosťou tento negatívny vývoj prebieha.
• Žijeme na dlh, ktorý stále rastie – závislosť Slovenska sa nebezpečne zvyšuje.
• Slovensko postupne stráca svoju suverenitu.
• Masmédiá nás neinformujú objektívne, ale hovoria nám, čo je pravda a čo si máme myslieť. Sme neustále klamaní, manipulovaní a zahlcovaní nepodstatnými informáciami. Veľa ľudí žije vo virtuálnom svete, ktorý ich priťahuje ilúziou šťastia, no v skutočnosti ich robí veľmi nešťastnými.
• Dochádza k morálnemu a hodnotovému úpadku spoločnosti.
• Slovenský národ vymiera.
Prečo je tomu tak?
Na Slovensku nefunguje ani zastupiteľská, ani priama demokracia.
V najdôležitejšom článku Ústavy SR – v čl. 2 a jeho ods. 1 sa uvádza: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ V skutočnosti však:
• Vo voľbách rozhodujeme len o sľuboch, pretože poslanci Národnej rady majú voľný mandát, takže predvolebné sľuby nie sú pre nich záväzné, a občania na nich nemajú počas štyroch rokov žiadny dosah.
• Vlády a poslanci počas svojho volebného obdobia rozhodujú o mnohých otázkach, ktoré vôbec nemali vo volebných programoch, často proti záujmom väčšiny občanov, národa a Slovenska.
• Vlády a poslanci sa pri neplnení sľubov vyhovárajú na nedostatok hlasov v Národnej rade alebo na koaličné kompromisy. Pritom sľuby, vďaka ktorým boli zvolení, by mohli presadiť referendom, no najprv by ho museli sfunkčniť.
• Podmienky pre referendum sú nastavené tak, že sa v praxi využíva len veľmi zriedka, a ak sa uskutoční, býva neplatné pre nízku účasť voličov. (Platné bolo iba raz, ale až po zásahu politikov.)
• Protesty, pochody, petície, memorandá, tisíce videí a desiatky malých zoskupení na sociálnych sieťach síce vyjadrujú nespokojnosť občanov, no neprinášajú požadovaný výsledok ani skutočnú zmenu.
• Novovzniknuté politické strany a politici, ktorí vstupujú do politiky s prísľubom zmeny, po voľbách pokračujú v tradícii svojich predchodcov, pretože pravidlá a podmienky fungovania politického systému zostávajú nezmenené.
• Občania medzi voľbami nemajú možnosť priamo rozhodovať o dôležitých otázkach verejného života – počas celého volebného obdobia sú len divákmi vo vlastnom štáte.
Ako z toho von?
Zmena k lepšiemu môže nastať až vtedy, keď my, občania, budeme mať možnosť:
• rozhodovať priamo o všetkých zásadných otázkach verejného života aj medzi voľbami;
• vetovať zákony a iné zásadné rozhodnutia verejnej moci ešte pred nadobudnutím ich účinnosti;
• presadzovať prijatie, zmenu alebo zrušenie zákonov, ktoré majú širokú podporu verejnosti;
• kontrolovať výkon funkcie volených a ďalších verejných funkcionárov;
• v referende rozhodovať o odvolaní alebo skrátení ich funkčného obdobia vrátane poslancov NR SR, prezidenta SR, generálneho prokurátora, sudcov Ústavného súdu SR, generálneho riaditeľa STVR, členov Rady STVR a ďalších verejných funkcionárov.
• V zásadných otázkach musia mať posledné slovo občania.
Toto všetko sa dá robiť len prostredníctvom funkčného inštitútu referenda – prostredníctvom štyroch typov celoštátnych referend.
Žiadna stará ani nová politická strana, ani žiadni „nezávislí“ politici nedokážu bez funkčného referenda zásadne zmeniť súčasný negatívny vývoj na Slovensku. Buď na to nebudú mať dostatočnú politickú silu v Národnej rade, alebo na to jednoducho nebudú mať vôľu.
Priama demokracia prostredníctvom štyroch typov referend má dopĺňať zastupiteľskú demokraciu – nemá nahrádzať činnosť parlamentu ani vlády.
Štyri typy celoštátnych referend
1) Povinné (obligatórne) referendum – je referendum s povinným konaním, nie s povinnou účasťou, o všetkých otázkach uvedených v čl. 93 ods. 1 Ústavy SR.
2) Vetovacie referendum – umožňuje odmietnuť zákon, zmluvu alebo vládne nariadenie ešte pred nadobudnutím ich účinnosti.
3) Občianske referendum – vyhlasuje sa na základe petície občanov o dôležitých otázkach verejného záujmu podľa čl. 93 ods. 2 Ústavy SR. Patrí sem aj návrh zmien ústavy alebo zákonov a presadzovanie vlastných návrhov zákonov. (Národná rada môže predložiť vlastný protinávrh alebo neodporučiť hlasovať za návrh a uviesť dôvody.)
4) Parlamentné referendum – vyhlasuje sa na základe uznesenia Národnej rady.
Vetovacie, občianske a parlamentné referendum sú fakultatívne referendá, teda referendá vyhlasované na požiadanie občanov alebo poslancov.
Výhody referenda oproti voľbám
1) V referende hlasujeme o zrealizovaní konkrétnej veci. Vo voľbách hlasujeme len o sľuboch, lebo volebné programy nie sú pre zvolených poslancov záväzné.
2) V referende väčšina voličov hlasuje podľa obsahu otázky. Vo voľbách väčšina hlasuje podľa sympatií k politikovi, sloganov na billboardoch, politického alebo náboženského presvedčenia, národnosti, etnickej príslušnosti, pohlavia či mediálnych škandálov.
3) V referende môžeme rozhodovať o každej otázke samostatne, takže nie sme nútení voliť „menšie zlo“. V jednej otázke sa môže rozhodnúť ÁNO a v druhej NIE. Vo voľbách si musíme vybrať volebný program ako celok, pričom s niektorými bodmi programu môžeme súhlasiť a s inými nie. Máme tak na výber: voliť „menšie zlo“ alebo nevoliť.
4) Väčšina z nás bude v referende hlasovať naprieč politickými stranami, vládnou koalíciou a opozíciou, bez ohľadu na koaličné dohody. Výsledok hlasovania môže byť často v rozpore s počtami poslancov v Národnej rade.
5) Ten, kto sa zúčastní referenda, si s vysokou pravdepodobnosťou prečíta referendové otázky. Volebné programy politických strán číta len málo ľudí.
6) Platným a úspešným referendom sa Ústava SR dá zmeniť aj vtedy, keď poslanci v Národnej rade nevedia získať ústavnú väčšinu.
7) Referendom sa dá rozhodovať aj počas volebného obdobia – netreba čakať do ďalších volieb.
8) Prostredníctvom vetovacieho referenda budeme môcť zablokovať zlé rozhodnutia svojich volených aj nevolených zástupcov ešte pred nadobudnutím ich účinnosti. Inak by bolo potrebné čakať do ďalších volieb.
9) Platné referendá s nulovým kvórom môžu znížiť bezmocnosť a apatiu občanov. Záujem o politiku vzrastie a spolu s ním aj účasť občanov na referendách. Prestaneme byť len divákmi vo vlastnom štáte. Situácia na Slovensku sa postupne začne meniť k lepšiemu. Voľby spôsobujú opak.
10) Prenesenie rozhodovania o najdôležitejších otázkach na občanov a možnosť využitia vetovacieho referenda zníži riziko podplácania, vydierania či zastrašovania volených aj nevolených zástupcov. Vo voľbách a po voľbách je to opačne.
11) Po prípadnom štátnom prevrate alebo zmanipulovaných voľbách by funkčný inštitút referenda mohol pôsobiť stabilizačne. Pri zavádzaní protidemokratických opatrení by občania neboli odkázaní iba na ďalšie voľby.
12) Finančné náklady na vykonanie referenda sú podstatne nižšie ako škody a plytvanie spôsobované vládnymi koalíciami, ktoré rozhodujú bez práva veta občanov.
Sedem základných podmienok, aby referendum naozaj fungovalo
1) Objektívne a vyvážené informovanie občanov
– Štát zabezpečí, aby občania pred referendom mali dostatok nestranných a zrozumiteľných informácií o referendových otázkach. Vyzve občanov, aby sa referenda zúčastnili v čo najväčšom počte, pretože pri nulovom kvóre bude referendum platné bez ohľadu na počet zúčastnených voličov.
– Vyvážená verejná diskusia (hlavne v STVR), v ktorej zástancovia aj odporcovia návrhu dostanú rovnaký časový priestor na vyjadrenie (nielen zástupcovia vládnych a opozičných strán).
– Pred každým referendom voliči dostanú oficiálnu informačnú brožúru. Tá bude obsahovať neutrálne a zrozumiteľné vysvetlenie návrhu, argumenty jeho zástancov aj odporcov, stanovisko parlamentu a vlády, informáciu o výške a pôvode financií použitých na predreferendovú kampaň.
– Štát bude podporovať vzdelávanie občanov o fungovaní štátu, demokracie, volieb a referenda, najmä prostredníctvom verejnoprávnej STVR a školstva.
2) Nemožnosť zmarenia referenda po vyzbieraní podpisov. Ešte pred začiatkom zbierania podpisov musí mať petičný výbor možnosť požiadať štát o právne posúdenie referendových otázok. Ak sú otázky v poriadku, po vyzbieraní potrebného počtu podpisov už nebude možné referendum zmariť dodatočným označením otázok za nesprávne alebo zle sformulované.
3) 60 000 podpisov v priebehu 12 mesiacov. Na vypísanie občianskeho (fakultatívneho) referenda bude potrebných 60 000 platných podpisov vyzbieraných v priebehu 12 mesiacov. Referendum sa tak stane pre občanov dostupnejším. Zníženie počtu potrebných podpisov môže zvýšiť počet konaných referend, ale nijako neovplyvní výsledok hlasovania v referende. Vo Švajčiarsku je na celoštátnu ľudovú iniciatívu potrebných 100 000 podpisov vyzbieraných v priebehu 18 mesiacov pri približne 9 miliónoch obyvateľov. Pri prepočte na približne 5,4 milióna obyvateľov Slovenska to predstavuje približne 60 000 podpisov.
4) Nulové kvórum (pre platnosť referenda nie je stanovená minimálna účasť voličov). Referendum bude platné bez ohľadu na to, koľko voličov sa na ňom zúčastní. Rozhoduje väčšina hlasujúcich. Ak za návrh hlasuje viac ako polovica zúčastnených voličov, návrh je prijatý. Všetky voľby na Slovensku sú platné bez ohľadu na to, koľko oprávnených voličov sa na nich zúčastní. Vo Švajčiarsku sa celoštátne referendá konajú bez minimálnej povinnej účasti voličov a tento systém tam funguje dlhodobo. Účasť v celoštátnych referendách tam býva približne 25 až 45 % (2 až 4 milióny občanov), výnimočne až okolo 70 % a všetky sú platné.
5) Hlasovanie bez podvodov a manipulácie. Hlasovanie musí byť zabezpečené tak, aby sa podvody a manipulácia dali čo najťažšie vykonať a čo najľahšie odhaliť. Štát musí vytvoriť podmienky na jednoduché, rýchle a kontrolovateľné paralelné spočítavanie hlasov. Občania môžu v referende rozhodnúť, či chcú hlasovať klasickým spôsobom alebo elektronicky.
6) Výsledok referenda môže zmeniť alebo zrušiť iba ďalšie referendum.
7) Zásadné pravidlá referenda môžu zmeniť iba občania v referende. Politici ich nemôžu zmeniť sami.
Cieľom nášho prvého referenda je presadiť štyri zo siedmich vyššie uvedených podmienok – body 3, 4, 6 a 7, ktoré sú uvedené červeným písmom.
Doplňujúce informácie k tejto úvodnej stránke nájdete v menu na podstránkach Demokracia, Švajčiarsko, Argumenty, STVR, Výzva, Voľby, Petičný hárok, Kontakt a na webovej stránke Občianskeho združenia PRIAMA DEMOKRACIA https://www.priama-demokracia.sk.
Výzva občanom
Naša občianska iniciatíva ponúka nám, občanom, možnosť pokojnou, ústavnou, demokratickou a zákonnou cestou zlepšiť fungovanie verejnej moci na Slovensku.
Ak vás náš návrh oslovil, ozvite sa nám na info@sfunkcneniereferenda.sk.
Keď sa k našej iniciatíve prihlási dostatočný počet občanov pripravených podieľať sa na jej realizácii, spustíme petíciu za sfunkčnenie referenda.
Ak nám pomôžete šíriť informácie o sfunkčnení referenda, pomôžete urýchliť aj spustenie petície.
Múdre myšlienky na záver
Žiak sa pýta mudrca: „Učiteľ, ako dlho treba čakať na zmenu k lepšiemu?“
Mudrc odpovedal: „No, ak budete len čakať, tak dlho.“
„Ak sa slušní a schopní ľudia nebudú zaujímať o politiku, tak im budú vládnuť tí menej slušní a menej schopní.“